pampeliska

Tak ako zlý sen sa rozplynie

a zmení v slnečné jarné ráno,

tak ako bolesť hlavy pominie,

keď na tvári pocítim vánok…

Tak ako strach z výšok a tmy

vo výške a tme prekonávam,

tak čelím obave zo samoty,

hoc nemôžem vrátiť sa k nám.

Netuším, koľko času uplynie,

kým nenájdem ťa viac v duši,

kým zmeníš sa na rozprávanie

čo o ňom pomlčať sa sluší.

Na príbeh preplnený životom,

kde ničoho nebolo málo,

na rozprávku s odvážnym koncom,

ktorý netuší, či je tu nastálo.

Slzy viac nezrkadlia moje oči,

na tvári vystriedal ich smiech,

s hviezdami presnívam dlhé noci

a s láskou… píšem Ti príbeh…