pampeliska

Keď vstúpiš dovnútra,

spoločnosť spozornie,

keď začneš rozprávať,

získaš ich vedomie.

Máš svoje neresti,

no kto ich nemá,

miloval si ženy

a nedával im mená.

Po mnohých rokoch,

len tak z čista jasna,

začal si mi dávať pocit,

že som jediná, tak krásna.

Vedela som zbožňovať

tú nezávislosť a bystré myšlienky,

ambicióznosť v tvojom poslaní,

tak výnimočné boli tie roky.

Nebol si vždy pozorný

a žiadal si občas priveľa,

myšlienky ma premohli,

zrazu iný život som chcela.

Tak ako rýchlo to začalo,

tak rýchlo som to skončila,

myslela som, že chcem niečo iné,

teraz tuším, aká chyba to bola.

Viem, život sa nekončí

a čas bude plynúť ďalej,

aj slzy sa raz unavia

po strate lásky tak pravej.