Nevypovedané

29. marca 2014 18:25, Prečítané 2 021x, pampeliska, Nezaradené

Pár slovami na perách

a myšlienkou v duši

povedať chcem toľkokrát

to, čo vo mne čuší.

Hlava triezva, srdce prázdne,

nezhodnú sa na vete.

Tú, čo srdce zamlčať chce,

hlava píše v závete.

Slová, ktoré patria tebe,

vravia sa mi plačlivo,

tak ťažko sa z hrdla škriabe:

„Milujem, no stačilo.“

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Nedokonalá báseň

12.05.2014

Keď myslíš, že srdce už nebolí a opustiť chceš všetky kostoly, kde modlila si sa len k nemu, nech naspäť ti vráti tú neho. Zatvoríš ťažkú kostolnú bránu, keď schyľuje sa opať k ránu. Svoj úsmev rožiariš na tvári, hoc je už zabudnutý, prastarý, úlomky seba pozbieraš zo zeme, kam sa to všetci tak hrnieme? Otázkou hľadáš odpoveď, čokoľvek chceš teraz [...]

Príbeh

17.04.2014

Tak ako zlý sen sa rozplynie a zmení v slnečné jarné ráno, tak ako bolesť hlavy pominie, keď na tvári pocítim vánok… Tak ako strach z výšok a tmy vo výške a tme prekonávam, tak čelím obave zo samoty, hoc nemôžem vrátiť sa k nám. Netuším, koľko času uplynie, kým nenájdem ťa viac v duši, kým zmeníš sa na rozprávanie čo o ňom pomlčať sa [...]

Len ty

16.03.2014

Keď vstúpiš dovnútra, spoločnosť spozornie, keď začneš rozprávať, získaš ich vedomie. Máš svoje neresti, no kto ich nemá, miloval si ženy a nedával im mená. Po mnohých rokoch, len tak z čista jasna, začal si mi dávať pocit, že som jediná, tak krásna. Vedela som zbožňovať tú nezávislosť a bystré myšlienky, ambicióznosť v tvojom [...]

Najnovšie správy